V zamestnaní trávime značnú časť svojho života a navyše je práca jednou zo základných aktivít človeka. Je preto dôležité, aby každý z nás bol spokojný v práci rovnako ako doma, keďže medzi súkromím a zamestnaním existuje väzba. Pracovné problémy a nespokojnosť, ale aj nadšenie a šťastie sa prenášajú zo zamestnania do rodín.
Moderný zamestnávateľ má preto záujem na tom, aby pracovník nielenže kvalitne pracoval, ale aby bol v práci angažovaný, teda spokojný. To sa odráža jednak v pracovnom nasadení a kvalite práce, jednak aj v spolupatričnosti s pracovným kolektívom a pracoviskom. Neobyčajne závažnú úlohu tu hrá pracovná psychológia. Každý z nás je inak založený, hodí sa na inú prácu a tým aj na iné povolanie, pritom si často ani neuvedomuje na aké. Psychológovia zasahujú do tejto problematiky trojakým spôsobom:
1. Poradenstvo managementu podniku - po dôkladnej analýze pracoviska určia najvhodnejší typ pracovníka pre požadovanú prácu podľa jeho spôsobilosti a kompetencie. Oproti bežnej praxi u nás je zaujímavé, že pre mnohé pracovné miesta nie sú najvhodnejší mladí pracovníci, ale skôr ľudia s väčšou informovanosťou, čiže skúsenejší.
2. Poradenstvo zamestnancov - spolu so zamestnancami sa starajú o kultúru a kultivovanosť pracoviska, poukazujú na nepriaznivé faktory, ktoré spôsobujú tzv. chronický stres, ako je hluk, nadmerné vibrácie a iné škodlivé vplyvy, navrhujú pracovné prestávky, opatrenia na zlepšenie medziľudských vzťahov a iné.
3. Profesijné poradenstvo - pomocou testov určujú povahu, charakter a iné vlastnosti potenciálnych zamestnancov a podľa toho im odporúčajú zamestnania, v ktorých majú maximálne ambície sebauplatnenia. Je zaujímavé, že veľká časť mladých ľudí tieto svoje predpoklady obvykle nepozná. Podobné testy sa vykonávajú aj na niektorých školách, aby sa určila spôsobilosť budúceho študenta na príslušné štúdium.
Len málokto však má vyhranené vlastnosti pre určitú kategóriu zamestnania. Je to úloha psychológov, aby rozpoznali dominantné schopnosti adepta a pri hodnotení vzali v úvahu jeho adaptabilitu pracovnú, ale aj sociálnu. Niekedy dochádza k situácii, keď je možné u jedného jedinca nájsť v rovnováhe viacej orientácií. Potom dochádza k vnútorným kariérovým konfliktom a chronickým stresovým situáciám.
Podľa J.L.Hollanda sú jednotlivé typy pracovníkov rozdelené do nasledujúcich 6 skupín:
Typ motorický - realistický.
Sú to maskulínni, agresívni jedinci s fyzickou silou, dobrou motorickou obratnosťou, ktorí dávajú prednosť konkrétnym úlohám pred abstrakciou. Sú to manuálni pracovníci, ktorí plnia zverené úlohy bez premýšľania. Sú väčšinou verbálne, ale aj sociálne neobratní. Preto práve títo pracovníci spĺňajú predstavu propagačne ľahko ovplyvniteľného "davu". Patria sem manuálne pracujúci ľudia, remeselníci, robotníci a pod.
Typ intelektuálny - kognitívny.
Vnímajú svet intelektuálne, myšlienkovo, radi riešia ťažké úlohy a veci organizujú na rozumových podstatách. S obľubou sa zaoberajú abstraktným. Používajú invenciu, ktorá je často v rozpore s práve uznávanými konvenčnými teóriami. Sú skôr introvertne orientovaní, nemilujú kontakt s množstvom ľudí a preto sa aj vyhýbajú riešeniu interpersonálnych problémov. Patria sem prevážne typickí intelektuáli, predovšetkým vedci.
Typ suportívny, podpornej orientácie - sociálny.
Hlavnými hodnotami takto orientovaných ľudí sú hodnoty humanistické. Sú to verbálne a interpersonálne obratní ľudia s túžbou po socializácii a osobnom zázemí. Pracujú síce výlučne duševne, ale skôr predávajú poznatky alebo pokyny, než aby ich invenčne tvorili, alebo samostatne riešili problémy. Uprednostňujú svoju riadenú manipuláciu prostriedkami, akými sú napr. osnovy, predpisy, zákony a charty. Patria sem učitelia, úradníci, sociálni pracovníci, právnici, ale aj diplomati.
Typ konformný - konvenčný, prispôsobivý.
Pracovníkov tohto typu uspokojuje konformita, podriadené roly. Rušia ich atypické, nejasné situácie a problémy, v ktorých nenachádzajú pri svojej podriadenosti dostatočné vedenie. Hodia sa pre jasne definované a automatizované úlohy. Ich konformnosť je príčinou toho, že svoj život hodnotia podľa názoru svojho okolia. Riadia sa preto prísnou sebakontrolou. Sú ideálnymi administratívnymi pracovníkmi, úradníkmi na podriadených miestach.
Typ estetický - umelecký.
Realizujú sa umeleckým spôsobom, čím vyjadrujú svoje pocity aj riešia svoje problémy. Vyhýbajú sa preto reálnym, rozumovo riešeným problémom, hlavne za prítomnosti viacerých ľudí. Majú veľkú potrebu individuálneho vyjadrenia, čo realizujú prevažne emočne, naproti tomu majú len nízky stupeň sociability. Často trpia emočnými poruchami. Potreba osobnej prezentácie býva združená s nedostatkom sebakontroly, čo je obvykle zjavné už na ich vzhľade. Patria sem predovšetkým umelci, vrátane spisovateľov a aranžérov.
Typ persuasívny - presvedčivý, motivačný, podnikavý.
Jedinci so silnými, dominantnými, mocenskými a maskulínnymi tendenciami. Používajú verbálne aj iné prostriedky k ovládnutiu druhých osôb. Zároveň ale v širokom spektre usilujú o zmeny na pracovisku, pracovných metód aj chovania pracovníkov, bojujú proti odporu ľudí a tendenciám k akejkoľvek zotrvačnosti. Inklinujú viac k improvizácii než k dlhodobému intelektuálnemu úsiliu, líšia sa od ostatných typov tiež svojím záujmom o osobné aj spoločenské sebauplatnenie, moc a vodcovskú úlohu. Weinstein používa pre takto orientovaných pracovníkov pre ich verbálnu a presvedčujúcu obratnosť termín: "ľudia s orálne agresívnou orientáciou". Do tejto skupiny patria manažéri všetkých typov.
Čo z toho plynie pre prax? Každý človek by mal poznať aspoň princíp týchto orientačných typov a starostlivo hľadať svoje objektívne možnosti v skupine, v ktorej by chcel pracovať. Správna voľba povolania by teda mala byť syntézou jeho profesionálnych schopností a spôsobilostí s charakterovo - sociálnou vhodnosťou, podľa príslušného orientačného typu. Len takto splní predpoklad, byť vo svojom zamestnaní šťastný, úspešný a vyrovnaný. Ako už aj názov "povolanie" naznačuje, každý pracovník musí byť na svoju prácu povolaný, a k tomu ani zďaleka nestačia len odborné znalosti a príslušné schopnosti.