Jedna práca, jedna firma, celý život. Tak to bolo predtým. Dnes platia iné pravidlá. Rôzne úlohy na najrôznejších miestach, možno tiež viac práce za menej peňazí.
Ľudia pracujúci celý život alebo aspoň veľa rokov na jednom mieste, sa stávajú raritou. V budúcnosti už sotva budú existovať zamestnania, ktoré človek bude vykonávať celý život. To však stavia celý vzdelávací systém pred veľkú dilemu. Mladí ľudia sa učia a vzdelávajú pre jedno povolanie, avšak s vedomím, že ho pravdepodobne niekoľkokrát za život budú musieť zmeniť. Trendom sa stáva celoživotné vzdelávanie.
Takmer nepozorovane došlo v posledných rokoch k zmene, ktorá má ďalekosiahle dôsledky - bol otrasený primát politiky a tiež cirkev, umelci, odbory či vzdelávací systém už neurčujú požiadavky na život a spoločnosť. V stále väčšej miere sú to hospodárske koncerny, ktoré sa spájajú na globálnej úrovni, a určujú tempo a smer premien spoločnosti. Hospodárstvo teda vedie pred politikou. Charakter spoločnosti už neurčuje politika (myslená ako orientácia na všetkých občanov a usilujúca o všeobecné blaho), ale podnikové stratégie, ktoré sú zamerané v prvej línii na hospodársky vývoj, predovšetkým produktivitu a kvalifikáciu.
Flexibilita pohlcuje identitu
V čase globalizácie miznú národné koncerny a vo fúziách zanikajú značky so storočnou tradíciou. Tak sa švajčiarsky chemický koncern Ciba a Sandoz zmenil cez noc v Novartis a firma Hoechst sa po 135 rokoch zrazu volá Aventis. Daimler-Benz sa po fúzii so spoločnosťou Chrysler zmenil na DaimlerChrysler. Koniec tradičných mien znamená aj rozlúčenie s tradičnými hodnotami, takže namiesto "made in germany" už na výrobkoch nájdeme iba "made in EU". Pre sentimentalitu nie je miesto. Od zamestnancov sa v prvom rade žiada flexibilita, hľadanie identity je vecou osobného života.
Behom svojej cesty po USA na jar 1999 povedal čínsky premiér Zhu Rongji - za výrobu jedného páru tenisiek dostane čínsky robotník dva doláre. Zaisťujú mu pracovné miesto a budúcnosť. Tenisky sú exportované do USA za 20 dolárov a cez veľko- a maloobchod predané koncovému spotrebiteľovi za 100 dolárov. Obchod získava približne 80 percent z ceny produktu. Platí teda, že globalizácia pracovné miesta neuberá, ale naopak vytvára nové v službách v koncovej zemi.
V týchto globálnych súvislostiach je nutné prihliadať aj na trend k čiastočným pracovným úväzkom. Od začiatku 90. rokov vzniklo v Nemecku cez milión miest s čiastočným pracovným úväzkom. Trend v tomto smere určujú Holandsko a Veľká Británia (miesta s čiastočným úväzkom tvorí 29,1 percent všetkých miest v Holandsku, 23,1 vo Veľkej Británii a 17,9 v Nemecku). V Holandsku pracuje takmer tretina všetkých zamestnaných ľudí menej než 30 hodín týždenne a rovnováha medzi prácou a súkromím je pre nich veľkou hodnotou.
V budúcnosti bude stále častejšie požadovaná schopnosť tímovej práce, z toho dôvodu, že musí byť pestovaný tímový duch, pretože je viac tých, kto bojujú "na svoje vlastné tričko" než tímových hráčov. Princípu "hire-and-fire" na strane zamestnávateľov zodpovedá "job-hopping" zamestnancov, ktorí menia miesto, kedykoľvek sa naskytne šanca na lepší plat alebo rozvoj kariéry. Tak sa mnohé firmy stávajú akousi prestupnou stanicou, kde sa zamestnanci zdržia vždy len pár mesiacov.
Výsledok špirály
Kritériá v práci sú stále vyššie. Pre budúcnosť platí - čím vyššia bude časová flexibilita v práci, tým menej je možné plánovať osobný život. Voľný čas rodičov, detí a priateľov už potom bude možno len ťažko zladiť. Rastie počet rodín, ktoré spolu komunikujú pomocou písomných odkazov. Stále zložitejšie je plánovať spoločné akcie členov rodiny a priateľov.
Tzv. sekundárne cnosti ako presnosť, disciplína alebo spoľahlivosť síce sú aj naďalej žiadané, avšak viacej sú požadované vlastnosti, ktoré môžu byť nanovo kombinované a stupňované. Táto špirála rastúcich nárokov má svoje dôsledky, požiadavky na zamestnancov sú vyššie a vyššie. Zvýšená výkonnosť určitých zamestnancov má za následok to, že ostatní sú považovaní za nevýkonných. Sociológ K.O. Hondrich formuloval tzv. zákon o stupňovaní a zlyhávaní výkonu. Je jedno, ako výkonný a ochotný ste, stačí, ak ste len menej rýchly, menej motivovaný, jednáte menej aktívnejšie než tí, ktorí udávajú kritériá. A tak sa aj pojem "istého" pracovného miesta stáva termínom minulosti.