Napriek tomu, že sa mnoho ľudí domnieva, že nezamestnanosť je obdobie určené pre odpočinok od práce a "pracovný" deň nezamestnaného zhrnú do vety: "Áno, nezamestnaní, tí sa majú!", realita je však odlišná.

Nezamestnanosť má pre jednotlivca negatívne následky, a to ako v oblasti psychického, tak aj fyzického zdravia. Stratou pracovnej funkcie sa mení duševný a spoločenský život. Nezamestnanosť postihuje svojimi účinkami celú psychiku človeka, jeho intelekt, citovosť aj oblasť vôle. Strata práce ničí obvyklé časové štruktúry pracovného dňa, vytráca sa životný cieľ, dochádza k obmedzovaniu sociálnych kontaktov, nastáva strata statusu a identity osobnosti.

Aké vlastnosti alebo rysy osobnosti teda môžu nezamestnanému pomôcť pri riešení tejto situácie? Všeobecne platí, že nezamestnanosť lepšie zvládajú iniciatívni jedinci. Ľahšie sa s ňou vyrovnávajú tí, ktorí v nej vidia skôr osobnú šancu než osudovú ranu, majú pocit kontroly nad svojou situáciou, nepodliehajú toľko letargii, sú aktívni pri hľadaní práce. Tiež ľudia, ktorí hľadajú príčinu straty zamestnania hlavne u seba a nielen vo vonkajších faktoroch, realite nezamestnanosti lepšie odolávajú. Každý nezamestnaný by si mal nájsť svoju vlastnú stratégiu, prostredníctvom ktorej by predchádzal psychickým následkom nezamestnanosti. Zvolená taktika samozrejme závisí na typu osobnosti, platí však, že dotyčný by mal obdobie nezamestnanosti chápať ako stav, ktorý je možné zmeniť a nie ako definitívnu porážku. Dôležité je aj zachovanie a upevnenie rodinného zázemia - rodina by mala plniť funkciu prvej záchrannej siete pri strate zamestnania.

Práca človeku pomáha štruktúrovať deň a v podstate celý život. Aby nezamestnaný nestrácal zmysel pre čas, je dobré zachovať si životný rytmus, pokiaľ možno, aspoň čiastočne podobný tomu pracovnému. Zmena totiž môže vyvolať únavu, rozladenosť, depresie a rôzne psychosomatické problémy. Je vhodné vymedziť si stály čas pre hľadanie práce, teda vyhľadávanie inzerátov, prípravu životopisov, motivačných listov, bilanciu úspechov a neúspechov.

Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, hľadanie práce je náročná činnosť, a preto je nutné vyčleniť si v dennom programe miesto na odpočinok. Je dobré venovať sa svojim koníčkom a športu (telesné cvičenie mierni depresie a úzkosti). Nové záujmy, vylepšovanie domácnosti či záhrady pomáha udržovať optimizmus a elán. Aktívny odpočinok by rozhodne nemal byť podceňovaný, nezamestnaný ho potrebuje viac než soľ. Vyčerpaný a unavený človek nepresvedčí výberovú komisiu o tom, že je najlepší kandidát. Podobne je tomu s udržovaním priateľských vzťahov. Zatiaľ čo zamestnaný človek túto skutočnosť chápe automaticky, nezamestnaní sa často priateľom a spoločnosti úplne vyhýbajú v domnienke, že budú okolitým svetom "za svoju neschopnosť" nájsť si prácu odsúdení. Zachovať si priateľov je ale veľmi dôležité, pretože strata priateľov vedie k strate medziľudských vzťahov, k izolácii a neschopnosti komunikácie.

Nezamestnaný by sa mal starať o svoje zdravie. Súvislosť medzi zhoršením fyzického zdravia a nezamestnanosťou bola dokázaná už dávno. Zatiaľ čo v minulosti sa fyzické trápenie týkalo nedostatočnej výživy, v súčasnosti je výskyt ochorení spojený predovšetkým so stresom. Je potrebné sa vyhnúť fajčeniu aj alkoholu - alkohol v takýchto situáciách nepomáha, naopak v kritických momentoch zahmlieva analytické aj rozhodovacie schopnosti.

Je nevyhnutné vážiť si seba samého, svojho života, podporovať svoju aktivitu, kreativitu, byť aktívny v úvahách aj v jednaní, sebavzdelávať sa, navštevovať jazykové kurzy, pokúšať sa zvyšovať svoju kvalifikáciu a riadiť sa heslom "čo chcem, to dokážem" alebo staré známe "Yes, we can!"