Slobbies (tak sa im hovorí v Spojených Štátoch ale aj v Nemecku), sú stresovaní manažéri, ktorí ešte nedávno pracovali 70 hodín týždenne, dnes však znovu objavujú kúzlo pokoja a pohody rodinného života.
O šiestej večer padla, deťom prečítať rozprávku na dobrú noc a nasleduje príjemný večer na terase s pohárom vína. To pre Mareka, štyridsaťtriročného marketingového manažéra, bolo predtým niečo nemysliteľného. Pracoval v rovnakej firme na rovnakom mieste, napriek tomu to bola celkom iná práca. Každý deň pracoval až do desiatej do večera, nemal takmer žiaden súkromný život a pokojný večer s rodinou si snáď ani nevedel predstaviť. Večery patrili takmer výhradne zákazníkom. Marekov nový život nie je len výrazom jeho vlastnej potreby odpočinku a relaxácie, ide s trendom doby a patrí k slobbies "slow but better working people", ktorí symbolizujú odklon od vražedného tempa prepracovania a stresu. Bojujú proti neustálej prítomnosti mobilných telefónov a elektronickej komunikácie a do svojho životného štýlu opäť zaradili privátnu sféru.
"Dobíjanie bateriek"
To, čo objavujú, pochopia niektorí až príliš neskoro, väčšinou po prvom infarkte alebo nervovom zrútení. Príliš veľa stresu, hektický pracovný štýl a každodenný pocit "nestíhania" sú zdrojom vážnych ochorení. Pritom je inteligentné zaobchádzanie s vlastnými schopnosťami a zdrojmi energie základným predpokladom osobného i profesijného úspechu.
Stále viac prepracovaných manažérov spomaľuje a relaxuje, dobíjajú baterky. Je to potrebné, aby mohli byť aj naďalej kreatívni a efektívni. Je to jednoduché v dobe, keď väčšina procesov prebieha stále rýchlejšie s pomocou internetu. Nie je nápadné, keď niekto nájde ešte rýchlejší spôsob, ako zásobiť svojich zákazníkov informáciami, službami alebo tovarom. Ten, kto si dopraje luxus mať čas pre zákazníkov, nápadný je. V mnohých firmách je jednoducho módne pôsobiť prepracovane a stresovane, avšak zákazníci nemajú veľa pochopenia pre to, keď je ich partner unavený a podráždený. Ľudia, ktorí zvládajú svoje vlastné sily, budú v jednaní so zákazníkmi aj kolegami úspešnejší.
Spomalenie
Túžba po pokoji a zmysluplnom zaobchádzaní s vlastnými zásobami energie by nemala byť maskovaním pre lenivosť a nechuť do práce. Pretože pomalšie tempo nevedie nutne k horším výkonom, trpezlivý a odpočinutý človek je často výkonnejší a kreatívnejší než ten, kto sa s vidinou všetkých úloh a stresu nedokáže plne venovať žiadnej úlohe.
Marek mal šťastie, jeho šéf prijal "premenu" veľmi dobre. "Nikdy som na svoju prácu nemal tak pozitívny ohlas ako v posledných mesiacoch, keď som zásadne zmenil štýl práce", vysvetľuje Marek a dodáva: "Samozrejme, nemôžete prísť za šéfom a povedať, odo dneška budem pracovať menej a pomalšie, a dúfať, že to akceptuje. Pracovný štýl musíte meniť pomaly a postupne a ostražito hodnotiť reakcie okolia."
Kontrolovať seba samého nie je jednoduché
Zostáva otázka, ako prakticky zmeniť svoj štýl práce tak radikálne. Pevné predsavzatie, venovať viac času rodine, sústrediť sa len na to dôležité a odchádzať o šiestej domov, nestačí. Dosiahnete toho iba presvedčením, nie plánovaním. Z workaholika sa ťažko stane odpočinutý manažér, keď si každodenný stres zhorší ešte tým, že sa bude snažiť svoj program zorganizovať lepšie, aby mohol ísť skôr domov. Alebo ak čo najviac práce deleguje na ostatných, aby sa mohol sústrediť na dôležité úlohy. Alebo keď rezignuje na také požierače času, ako sú napríklad osobné rozhovory s kolegami alebo schôdzky s klientmi. Nejde o to, vedieť stres lepšie rozdeliť a organizovať. Je dôležité vedieť sa zbaviť stresu a získať zase radosť z práce.
Marek to pochopil. Pracuje rozhodne omnoho menej, pokiaľ sa dívate len na počet hodín. Ale keď o šiestej hodine odchádza z kancelárie, vie, že celý deň pracoval efektívne a zmysluplne. Jeho pokojné tempo pramení z presvedčenia a znovu si užíva to, čo už skoro zabudol - radosť z práce.