Kto by nepoznal bolesti hlavy, podráždenosť, nesústredenosť. V rodine rušia deti svojimi večnými otázkami, v práci sa valia stále nové a nové úlohy. Narastajú obavy či je možné všetko zvládnuť. Konečným výsledkom je pocit celkovej vyčerpanosti. Ako z tohoto začarovaného kruhu von?
Najlepšia cesta, ako sa do týchto problémov nedostať, je predchádzať im. Pokiaľ človek vykonáva najmä duševne náročnú prácu, mal by pamätať na správne dávkovanie dovolenky. A práve na začiatku roku je dobré začať uvažovať, ako ju naplánovať. Je dosť času voliť varianty, dohodnúť sa v rodine, kto by kam chcel cestovať, ako chcú deti tráviť prázdniny, kedy má stará mam čas ich postrážiť. Zamestnávatelia začiatkom roka síce ešte od svojich zamestnancov nechcú presne vedieť, kedy si budú vyberať dovolenku, keď ale tento okamih nastane, je dobré poznať jej presný termín. Každé oneskorenie pri nahlásení totiž môže naše plány ohroziť.
Aj keď nie je na Slovensku bežné odcestovať na dlhšiu dobu, psychológovia sú jednotní. Dovolenka by mala trvať najmenej štrnásť dní. "Týždenné voľno alebo predĺžené víkendy sú k ničomu," vraví psychológ Pavel Dittrich. "Platí totiž, že prvé dva dni si naše telo aj psychika musia zvyknúť na ničnerobenie a nadto stále ešte doznievajú problémy predchádzajúcich dní," poznamenáva. Poznajú to všetci - na začiatku dovolenky ide človeku na nervy takmer všetko. V bežnej dennej prevádzke, kedy sa rodina behom pracovného týždňa míňa pri rannom zhone a stretáva sa až v podvečer alebo neskôr, nie je na kopec konfliktov skrátka čas. Žena chystá večeru, deti píšu úlohy, muž sa spravidla vracia neskôr až k prestretému stolu...
O to viac sa tešia na spoločnú dovolenku. Ale keď tento vytúžený okamih nastane, vadí odrazu neposednosť detí a ich otázky. Dospelí odrazu nevedia, ako naložiť s voľným časom. "Začiatok dovolenky predstavuje pre rodinu kritický bod. Mali by sme si to veľmi dobre uvedomiť," varuje Dittrich. "Ak je potom dovolenka naplánovaná len na jeden týždeň, začíname pred jej koncom už myslieť na to, čo na nás v práci všetko čaká, čo sa nahromadilo za úlohy," dodáva Dittrich. "Z takejto dovolenky sa nemôžeme vrátiť odpočinutý a často môže čas spoločne strávený v napätí, niektoré konflikty v rodine len vyostriť," varuje Dittrich.
Pre manažérov a vedúcich pracovníkov navyše platí, že by mali so svojim zastupujúcim pripraviť všetko tak, aby oddelenie alebo firma bežala aj bez šéfa. "Platí, nebrať si so sebou počítač a mobil sledovať len po očku. Odporúčam určiť si jednu hodinu, kedy takýto manažér bude na príjme, alebo bude sledovať SMS. Inak by mal byť mobil vypnutý," dodáva Dittrich.
V neďalekom Nemecku sa stále viac presadzuje trend niekoľkomesačných dovoleniek. Hano Bromeis z Berlína poskytujúci poradenské služby podnikateľom strávil vlani dva mesiace v Dominikánskej republike, kde najmä surfoval. V Guatemale sa učil španielsky a nakoniec štyri týždne cestoval. "Behom tej doby som si dokonale odpočinul," vraví 34ročný poradca. "Naviac som mal možnosť zamyslieť sa či ma moja práca ešte vôbec motivuje," konštatuje Bromeis.
Konzultantka Ulrike Winterová z Hamburgu zase vlani uskutočnila štvormesačnú cestu okolo sveta. Ako upozorňuje, musela sa na ňu dobre pripraviť. "Najprv som si spočítala, koľko budem na takú dovolenku potrebovať peňazí. Potom som si zaistila prenájom svojho bytu, svoju mačku som dala na stráženie ku svojim priateľom," poznamenáva. "Počítač som síce mala so sebou, ale konzultácie som poskytovala len v najnaliehavejších prípadoch," vraví. "Po svojom návrate som potrebovala ešte ďalšie štyri týždne, aby som si zvykla na bežný denný režim," opisuje svoje skúsenosti z dlhej dovolenky Winterová.
O tak dlhom voľne však pochybuje psychologička Ľudmila Kožená. "Vypadnúť z pracovného kolobehu na tri štyri mesiace je príliš dlhá doba," poznamenáva. "To je možné uskutočniť iba vtedy, ak chce človek nastúpiť na nové miesto". V takomto prípade odporúča zúčastniť sa napríklad expedície do vzdialených zemí v úlohe všeobecného pomocníka. "Výprava má cieľ, postupuje sa pomaly, životné podmienky sú jednoduché a nová problematika je úplne odlišná od práce stresovaného pracovníka," dodáva.
Duševne a telesne vyčerpanému človeku Kožená odporúča usadiť sa napríklad v malej rybárskej dedinke, napríklad v Grécku. "Tu môže žiť kľudne a jednoducho a zaujímať sa len o svoje bezprostredné okolie. Keď po pol roku odchádza, vie po grécky a zanechá za sebou dobrých priateľov." dodáva.
Nie všetci si ale môžu dovoliť vysadiť na niekoľko mesiacov a žiť z úspor vo vzdialenom zahraničí. "Ľudia, ktorým hrozí "vyhorenie", čo sú napríklad pracovníci v sociálnych a zdravotníckych službách, by sa mali odobrať na pol roka do hôr, tu pomáhať kamarátovi krčmárovi na chate, žiť medzi "obyčajnými" ľuďmi a tak hroziacu krízu zažehnať," odporúča Ľudmila Kožená.