Novela Zákonníka práce účinná od septembra 2011

Novelizovaný Zákonník práce prináša nástroje, ktoré pomôžu zvládnuť zamestnávateľom výkyvy v dopyte po jeho produktoch bez nutnosti prepúšťať, a to predovšetkým individuálnu dohodu o nadčasoch, flexikonto a konto pracovného času. Pracovné miesta si tak udrží viac zamestnancov.

Zákonník práce odstraňuje aj zbytočnú byrokraciu. Nárok na 5 týždňov dovolenky už nebude treba dokazovať rôznymi potvrdeniami, ale vznikne automaticky po dosiahnutí 33 rokov.

Zákonník práce však rozhodne nie je len propodnikateľský, vychádza v ústrety aj zamestnancom, predovšetkým im uľahčuje zladiť pracovné a rodinné povinnosti. Rodičom umožňuje kumulovať pracovné voľno za prácu nadčas a využiť ho napríklad počas školských prázdnin. Rozdeliť si bude možné aj čerpanie štandardnej dĺžky rodičovskej dovolenky až do 5 rokov dieťaťa.

Pružný pracovný čas, delené pracovné miesto, domácka práca - to sú ďalšie opatrenia, ktoré umožnia ľahšie zaradenie sa na trh práce práve rodičom malých detí.

Ďalších zmien, ktoré v ňom nájdeme, je veľmi veľa. Jednou z najpodstatnejších je, že sa ruší súbeh výpovednej lehoty a odstupného, ktoré výrazne predražovalo reakciu firiem na pohyby  na trhu a neumožňovalo pružne prispôsobovať náklady na pracovnú silu reálnym možnostiam firmy a ekonomiky. Z praktického pohľadu to znamená, že sa takto nepriamo znížili náklady na tvorbu pracovných miest až o 50 % a významne sa znižujú bariéry, ktoré odrádzajú zamestnávateľov od ochoty prijať ľudí na stále pracovné miesta. Tieto bariéry viedli k tlaku na rast zamestnávania cez dohody a agentúry, čo určite nezvyšovalo sociálne istoty zamestnancov.

Dĺžka výpovednej lehoty sa oproti vládnemu návrhu skrátila v závislosti od dĺžky pracovného pomeru, v trvaní od jedného maximálne do troch mesiacov.

Rozsahom malá, ale významom dôležitá zmena v liberalizácii Zákonníka práce je zmena v § 63, kde zmenou, síce iba dvoch slov, nastal dôležitý významový posun. V prípade, ak nepriaznivé ekonomické podmienky nútia firmu do znižovania počtu zamestnancov, aby si tak zabezpečila efektívnosť a prežitie na trhu a aby sa tak vyhla riziku úplného bankrotu a zrušeniu všetkých pracovných miest v danom podniku, nebude už nutné vykonávať mnohokrát účelové organizačné zmeny, ako tomu bolo doteraz, ale na základe zmenenej dikcie tohto paragrafu, po rozhodnutí o znížení stavu zamestnancov bude môcť firma uvoľniť nadbytočný počet pracovníkov, samozrejme s riadnou výpovednou lehotou či odstupným, a to bez akýchkoľvek ďalších administratívnych komplikácií.

V oblasti zastupovania zamestnancov došlo k oprávnenému zrovnoprávneniu zastúpenia formou zamestnaneckých rád a štandardných odborových organizácií tak, že aj odborové organizácie, ktoré vzniknú v podnikoch, budú musieť preukázať, že reprezentujú minimálne 30 % zamestnancov podniku, tak ako sa to požaduje aj od zamestnaneckých rád. Táto zmena má za cieľ umožniť odborom hájenie záujmov zamestnancov na základe partnerskej komunikácie so zamestnávateľmi. Viacerými zmenami sa tak isto znižuje možnosť odborárov zasahovať do ekonomického riadenia podniku tam, kde to nemalo žiadne opodstatnenie.

Z oblasti ďalších zmien, ktoré sa priamo netýkajú zamestnanosti môžeme spomenúť stanovenie maximálnej odmeny, ktorú si môžu účtovať firmy poskytujúce stravovacie služby prostredníctvom tzv. gastrolístkov, voči zariadeniam, ktoré tieto ich služby využívajú aj voči zamestnávateľom. Hranica maximálnej možnej provízie bola zákonom stanovená na 3 %. Týmto sa znižuje dnes neúmerné odčerpávanie a znižovanie hodnoty stravnej poukážky smerom k týmto firmám, čo nemalo žiadne opodstatnenie.

Novelou zákona sa tiež zamedzuje zneužívanie kolektívneho vyjednávania na stanovenie neúmerných výhod pre štatutárov podniku a top manažmenty vo forme tzv. zlatých padákov alebo iných benefitov, ktoré si samy sebe schvaľovali predstavitelia najmä štátom ovládaných spoločností.

Nový Zákonník práce tým, že znižuje náklady aj administratívnu náročnosť tvorby pracovných miest a fungovania podniku ako takého, určite bude dôležitým katalizátorom rastu slovenskej ekonomiky. Zaraďuje sa z hľadiska pružnosti a modernosti k najlepším pracovným kódexom v rámci Európy. Určite bude jedným z rozhodujúcich momentov pri zvažovaní domácich a zahraničných spoločností či umiestniť výrobu na Slovensko či na Slovensku vytvárať ďalšie stovky pracovných miest.

Zdroj: www.hnonline.sk, www.employment.gov.sk