Strach z neúspechu môže človeka destabilizovať po osobnej aj profesnej stránke. Ellen Galinsky v svojej publikácii „Sedem základných zručností pre život, ktoré by malo mať každé dieťa“ zastáva názor, že človek sa musí naučiť prehrávať, aby bol neskôr úspešný. Potvrdzuje to i Dr. Megan Gunnar z minnesotskej univerzity, expert na detskú výchovu a zvládanie stresu. Dr. Gunnar tvrdí, že ak nedáme deťom možnosť prekročiť hranicu dovoleného, ako sa potom majú naučiť organizovať svoj život v dospelosti, kedy musí človek zvládnuť náhle a nečakané situácie, s ktorými nemá žiadnu skúsenosť? To isté platí na pracovisku. V prípade, že nebudú mať zamestnanci možnosť dostať sa za hranicu toho, čo už zvládajú, ako sa potom vyrovnajú s neočakávanými situáciami?
Keď podriadení vykonávajú prácu, ktorá má pre nich zmysel a dúfajú, že sa po profesijnej stránke zdokonalia, pravdepodobne čas od času v niečom neuspejú. To samo o sebe nie je nič zlého. Podľa profesora Amara V. Bhide z kolumbijskej univerzity 90% úspešných mladých firiem bolo nútených zmeniť svoju počiatočnú stratégiu, pretože neviedla k ich neskoršiemu úspechu.
Fritz Grupe, ktorý založil portál MyMajors.com, ktorý poskytuje poradenstvo pre študentov ohľadom rôznych študijných disciplín, zistil, že 80% percent univerzitných študentov sa stále rozhoduje, aký hlavný odbor štúdia zvoliť a 50% z tých, ktorí si svoj odbor vybrali, ho neskôr zmení. Niektorí z ních dokonca dvakrát až trikrát behom štúdia. To je pomerne veľa čiastkových “zlyhaní” alebo odbočiek, než sa človek dostane k svojmu cieli.
Jedným zo spôsobov, ako sa zamestnanci môžu pripraviť na možný neúspech, je prijať výzvy, ktoré ich čakajú. Singapur sa stal centrom vzdelania v oblasti matematiky čiastočne tiež preto, že študentom sú zadávané úlohy, ktoré nie sú schopní okamžite vyriešiť. Podľa Georgea Polya, maďarského matematika a vzdelávateľa, si potrebuje človek vytvoriť isté procesy, vďaka ktorým sa naučí obísť prekážky a prekonávať ťažkosti pri smerovaní k cieľu, ktorý nie je okamžite dosiahnuteľný.
Google napríklad povzbudzuje svojich inžinierov, aby venovali 20% svojho pracovného času osobným projektom, ktoré podľa Marissy Mayer, viceprezidenta platformy pre vyhľadávanie produktov a starostlivosti o zákazníkov, stáli pri zrode 50% nových produktov spoločnosti Google v roku 2005. Jedno zo zlatých pravidiel Google je nasledovné: „inovácia namiesto neustálej dokonalosti“. Či už ide o výber hlavného odboru štúdia alebo zavedenie obchodného plánu. To, čo niektorí môžu považovať za neúspech, môže byť pre iného príležitosť sa poučiť.
Úspešní ľudia, ktorí sa neboja riskovať prípadný neúspech, vykazujú určité znaky. Odborníci na ľudské zdroje ich často môžu odhaliť tak, že im položia otázky typu: Zastali ste sa v kritickej situácii svojho tímu? Uchádzali ste sa o miesto, na ktoré ste mali kvalifikáciu, ale miesto ste nedostali? Skusili ste to znovu? Dostali ste sa na pozíciu, pre ktorú ste nemali kvalifikáciu? Ako sa vám v nej darilo? Skúsili ste rozbehnúť projekt, ktorý sa nepodaril a aj napriek tomu ste sa nevzdali a dali ste sa na ďalší projekt? Spýtajte sa kandidáta na to, čo považuje za „najvydarenejší“ neúspech a prečo?
Zamestnanci zažijú behom svojej pracovnej kariéry občasné neúspechy. Ak však dostanú priestor pre to, aby sa na eventuálny neúspech pripravili, bude táto skutočnosť pre nich menej frustrujúca a ľahšie sa s týmto faktom vyrovnajú. Ak ich kolegovia, zákazníci a podriadení majú možnosť sledovať, ako čelia, niekedy neúspešne, rôznym výzvam, môžu si z nich vziať príklad. Keď sú pripravení prehrávať, sú zároveň pripravení uspieť.
(Whitney Johnson je zakladajúci spoločník poradenskej firmy Rose Park Advisors. Predtým pracoval ako investičný analytik pre banku Merrill Lynch v oblasti telekomunikácií a novovznikajúcich trhov).
New York Times Syndicate