Zabudnite na to, čo vás naučili v škole. Tu začneme znovu a od piky, uviedol rekrutér jednej nadnárodnej firmy na úvod adaptačného dňa pre nového zamestnanca. Hovorila z neho dlhoročná skúsenosť s absolventami, ktorú hodnotil ako "náraz na realitu školou zhýčkaných študentov". Hovoril, že absolventi vysokých škôl majú bohaté teoretické znalosti, ktoré však nie je možné v praxi priamo využiť.
Čo s tým? Sú skutočne naše vysoké školy len prostredím, v ktorom poletujúci profesori majúci úväzok hneď na niekoľkých školách učia študentov zbytočnosti, ktoré využijú maximálne v priebehu zápočtového testu?
Zásadným kritériom pre hodnotenie teoretických znalostí pre potreby praxe býva označovaná ich užitočnosť. Znamená to však, že užitočný je poznatok len vtedy, ak ho môžeme v praxi ihneď aplikovať?
To, že je pre riaditeľa stavebnej firmy dôležité poznať ekonomické ukazatele, aby dokázal predikovať dopyt na trhu, je zrejmé. Potrebuje ale mať prečítané knihy ruských klasikov a ovládať funkcie formálnej logiky? Iste, priamu súvislosť s jeho prácou pravdepodobne v týchto oblastiach nenájdeme. Ale mozok nie je počítač a rozhodnutia, ktoré generuje, nie sú len výslednicou priamo aplikovateľných znalostí, sú naopak výsledkom poznatkov z najrôznejších odborov, ktoré zdánlivo spolu nesúvisia.
Americký psychológ Jerome Bruner tvrdí, že každý nový poznatok bez ohľadu na odbor ľudskej činnosti nám následne slúži k vyhodnoteniu toho, čo sa okolo nás deje. Svet vraj vnímame na základe podobností a rozdielov, ktoré medzi vlastnou skúsenosťou a realitou identifikujeme. Človek, ktorý je sčítaný alebo má bohaté životné skúsenosti, obyčajne reaguje i v neštandardných situáciách tak, ako keby ich už niekedy zažil, je lepšie orientovaný a vie, ako sa v danej situácii k problému postaviť. Znamená to i to, že znalosť morálnej dilemy Raskolnikova z románu Zločin a trest môže byť najlepším vodítkom pre vyhodnotenie konfliktu na pracovisku.
Byť vzdelaný tiež znamená, že človek prešiel dlhodobým procesom učenia. Mal by sa dokázať rýchlo zorientovať v novom prostredí, v ktorom je treba osvojiť su množstvo noviniek. Mal by byť schopný pracovať s najrôznejšími zdrojmi a mal by mať trpezlivosť a schopnosti venovať sa určitému problému do hĺbky. Vzdelanie (podobne ako umenie) v istom zmysle presahuje každodennosť. Vytvára nám podporné znalosti, o ktorých nikdy dopredu nevieme, kedy ich budeme potrebovať. Aj napriek tomu, resp. práve preto by sme si svoje znalosti mali hýčkať.
Váš Monster tím