Je názov študijného odboru, fakulty, univerzity, na ktorej strávi vysokoškolák štúdium, pre zamestnávateľov z biznisu dôležitý? Záleží na tom, čo si napíše do prihlášky do zamestnania, kde urobil štátnice a z ktorej školy má diplom?
Hoci TREND nemá k dispozícii žiaden reprezentatívny prieskum, viacerí personalisti tvrdia, že školy nerozlišujú. Ak áno, tak skôr intuitívne alebo na základe predchádzajúcej dobrej skúsenosti či referencie.
„Je to možno preto, lebo absolventi slovenských vysokých škôl nie sú dostatočne diferencovaní, meno niektorej z univerzít nie je garanciou vyššej úrovne ako meno inej,“ uvažuje štátny tajomník ministerstva práce Miroslav Beblavý. Dodáva, že najmä výchova ekonómov má na Slovensku masový charakter. Individuálne kvality sa potláčajú. Ani on však nevie povedať, či takýto postoj je vlastný väčšine zamestnávateľov.
Trh práce v Česku reaguje podľa informácií TRENDU na absolventov vysokých škôl podobne ako slovenský. Viac ako meno školy preferuje individuálne schopnosti, viac ako teoretické vedomosti praktické skúsenosti.
Pred školskými výsledkami majú prednosť osobné charakteristiky. Výnimkou sú iba právnici – začína ich byť prebytok v Česku aj na Slovensku.
Najlepšia? Nevieme
Pomenovať školu, ktorá má spomedzi slovenských vysokých škôl najlepšie renomé, HR manažéri na Slovensku nevedia. Na tom, akú univerzitu uchádzač skončil, podľa nich v podstate nezáleží. „Nerozhodujeme sa podľa toho,“ hovorí viceprezidentka Slovak Telecomu, a.s., Bratislava pre ľudské zdroje Anna Hudáková.
Automobilka PSA Peugeot Citroën si síce monitoruje slovenské vysoké školy, ale ich kvalitu špeciálne nesleduje. Nevie, ktorá vychová pre jej továreň v Trnave najlepších zamestnancov. „Nerozlišujeme, akú školu uchádzači skončili,“ dopĺňa recruiting manažérka PSA Daniela Záhorská.
„Podľa mojich informácií na Slovensku asi naozaj veľmi nezáleží, odkiaľ je absolvent. No niektoré veľké zahraničné firmy robia nábor len na vybraných fakultách. To môže byť znamenie, že selektujú,“ tvrdí výkonný riaditeľ Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Andrej Salner.
Aby absolventi získali prácu napríklad v jednej z firiem veľkej štvorky - KPMG, Pricewaterhouse Coopers, Erst & Young a Deloitte, je bežné, že diplom nestačí. Absolvent Ekonomickej univerzity aj Fakulty managementu na Univerzite Komenského musí prejsť od nuly rovnakými prijímacími pohovormi. „Okrem výnimiek nezisťujeme odborné znalosti. V prvom kole testujeme ich schopnosti,“ zdôrazňuje personálna manažérka v KPMG Slovensko, s.r.o. Bratislava Josephine M. Brhlik.
Okrem jazykových skúšok musia uchádzači úspešne zvládnuť testy z matematiky a logiky. Napriek tomu, že podľa J. M. Brhlik týmito testmi by mali prejsť aj absolventi stredných ekonomických škôl, podiel vysokoškolákov, ktorí nimi prejdú, klesá.
J. M. Brhlik si však netrúfa povedať, či to automaticky signalizuje zhoršujúcu sa kvalitu vysokých škôl. KPMG si na zhruba 35 voľných miest vyberá zo štyristo záujemcov. Nájsť medzi nimi špičkových nie je stále žiaden problém. „S tým, koho vyberieme, sme spokojní,“ zdôrazňuje J. M. Brhlik.
Niektoré firmy hľadajú ľudí viac podľa schopností ako skončeného vzdelania, iné si špecializáciu strážia. „Najlepšiu východiskovú pozíciu pri hľadaní práce majú informatici, hneď za nimi ekonómovia,“ prezrádza výkonná riaditeľka personálno-poradenskej firmy Trenkwalder Management Partners Search, s.r.o., Bratislava Petra Tomková.
Nereálne očakávania
Na slovenských vysokých školách je dvanásť ekonomických fakúlt. Na každej z nich niekoľko študijných špecializácií. „Ak chce firma napríklad účtovníka, uchádzači so skončeným audítorstvom, účtovníctvom alebo odborom financie majú, samozrejme, výhodu,“ vraví P. Tomková. Rozhodujúce to však podľa nej nie je. Príkladom je Slovak Telecom. Ak chce obsadiť ekonomickú pozíciu, skončený odbor nie je kľúčový.
Francúzi z PSA si síce nevšímajú školu, odbor ich však zaujíma. Obdobne uvažuje pri nábore audítorov aj KPMG. Berie len ľudí s ekonomickým vzdelaním, najlepšie tých, ktorí skončili účtovníctvo alebo financie.
Dôvod je pragmatický - zákon. Uchádzači, ktorí prejdú náborovým sitom KPMG, sa totiž musia zaregistrovať v Slovenskej komore audítorov. A na to potrebujú podľa legislatívy ukončené ekonomické vzdelanie.
Väčšine TRENDOM oslovených firiem nezáleží na tom, ako sa študent učil alebo ako uspel na štátniciach.
Farba diplomu u väčšiny nehrá rolu. Výborný prospech v kombinácii s nulovou praxou môže byť dokonca strašiakom. „Držitelia červených diplomov bez praxe majú neprimerané platové nároky a myslia si, že vedia všetko,“ tvrdí personalistka Dellu, s.r.o, Bratislava Lucia Sorkovská. Technický riaditeľ Siemensu, s.r.o., Bratislava a konateľ Vladimír Slezák súhlasí: „Majú nereálne očakávania a pohľad na seba.“
Bez prízvuku
S príchodom zahraničných investorov rastie tlak na úroveň a počet svetových rečí, ktoré absolvent ovláda. Dva sú minimálny štandard, tri konkurenčná výhoda.
Žiadané sú aj taliančina, španielčina a francúzština. Automobilka PSA francúzštinu ako podmienku prijatia slovenským uchádzačom nestanovila. Je však veľkou výhodou, ak po francúzsky vedia.
Podľa A. Stránskej je angličtina v Accenture nevyhnutnosťou: „Kto ju nevie, u nás neprejde. Firemným komunikačným jazykom je okrem lokálneho jazyka práve angličtina a množstvo našich interných školení je taktiež v angličtine.“
Dell si na reči potrpí tiež. „Berieme len uchádzačov s dokonalou nemčinou. Bez prízvuku,“ zdôrazňuje L. Sorkovská. Zamestnanci bratislavského call-centra Dell komunikujú so zákazníkmi z Nemecka: „Nemôže sa stať, aby by im niekto na linke nerozumel alebo nevedel odpovedať.“ Od roku 2002 firma zamestnala päťsto ľudí, osemdesiat percent boli absolventi.
Prax pomôže
Slovak Telecom podobne ako mnohé ďalšie firmy uprednostňuje ľudí, ktorí na vysokej škole stážovali, praxovali alebo absolvovali študijné pobyty v zahraničí. „Veľkou výhodou je prax už popri škole,“ podčiarkuje V. Slezák.
Za riekou Moravou to je ešte viditeľnejšie. „Ak absolvent počas štúdia nepraxoval, má veľmi zlú východiskovú pozíciu,“ hovorí personalista poradenskej spoločnosti Robert Half Czech republic, s.r.o., Praha Aleš Krížik, ktorý sa zaoberá recruitingom pre telekomunikácie a IT.
Absolvent podľa neho musí ponúknuť niečo viac ako len vzdelanie. Prax a zahraničné stáže sú v životopise cenné.
Absolventi s praxou sa navyše dokážu na trhu práce rýchlo zorientovať. Vedia, čo chcú.
Personalisti zo spoločnosti Robert Half hovoria, že Slováci nemajú vo všeobecnosti horšiu východiskovú pozíciu na českom trhu práce ako domáci. Výnimkou sú iba právnici, ktorí musia ovládať presnú terminológiu v českom jazyku a musia študovať české právo. Absolvent slovenskej fakulty je v podstate bez šancí.
Nie všetci spokojní
Spolupráca s biznisom – či už vo forme komunikácie alebo finančných tokov – sa na slovenských školách rozbieha pomaly. „Učitelia spolupracujú s praxou. Vidia, kde je svet,“ hovorí rektor Žilinskej univerzity Ján Bujňák.
Na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici sa každoročne prehodnocuje obsah kurzov podľa študentských dotazníkov. „Študenti majú niekedy lepšie informácie ako učiteľ. Musí nastať tvorivá konfrontácia,“ tvrdí rektor Milan Murgaš.
„Získavame šesť percent všetkých zdrojov zo zmluvnej spolupráce. Je to málo,“ myslí si sebakriticky prorektor Slovenskej technickej univerzity (STU)v Bratislave Robert Redhammer. Hoci výskumné projekty s firmami sú na STU bežné, menej už prax pre študentov.
„Je to problém legislatívy,“ tvrdí rektor STU Vladimír Báleš. Vysvetľuje, že na prax či pracovné stáže nemôže univerzita použiť peniaze z verejných zdrojov. V Žiline či v Banskej Bystrici to riešia prostredníctvom osobných kontaktov predstaviteľov škôl a firiem. Tie prax aj zaplatia.
Na Slovensku zatiaľ súkromný pilier financovania za štátmi OECD i EÚ zaostáva. Ministerstvo školstva jeho nízky podiel kritizuje. Napriek prvým lastovičkám naďalej pretrváva nespokojnosť so spoluprácou biznisu a univerzít. „Na čo sú nám vedomosti, keď ich nevieme využiť,“ pýta sa kriticky prezidentka organizácie AIESEC, ktorá študentom ekonómie a techniky sprostredkúva zahraničné stáže, Eva Šabová.
Ani V. Slezák zo Siemensu nepovažuje spoluprácu so školami za dostatočnú: „Vybavili sme už niekoľko špecializovaných laboratórií na technických univerzitách, ale spätná reakcia v podobe kvalitnejších absolventov, ktorí vedia, čo sa od nich bude vyžadovať v praxi, ešte stále chýba.“
Biznis s biznisom
„Flexibilne reagovať na dopyt zamestnávateľov je náročné už aj preto, lebo nastáva päťročné oneskorenie, počas ktorého musí študent vyštudovať,“ hovorí o vzťahu s trhom práce prorektor Univerzity Komenského pre rozvoj Ivan Ostrovský. Zároveň priznáva, že je to slabým miestom jeho univerzity.
Vysoké školy a priemysel sú tradičnými partnermi pri transfere technológií aj know-how. Financie z podnikovej sféry, či už vo forme sponzorského daru, odkúpenej licencie alebo objednávky na výskum, sú pre univerzity dôležitým zdrojom príjmov. Hoci nie kľúčovým.
„Súkromné zdroje sú popri verejných dotáciách a poplatkoch tretím pilierom financovania univerzít. Zabudnime však na to, že budú aj najväčším,“ myslí si profesor verejnej ekonómie a odborník na vysoké školstvo vo Veľkej Británii Nicholas Barr. Výraznejší podiel z predaja patentov či licencií si podľa neho môže dovoliť akurát americký Massachusetts Institute of Technology.
Zdroj: http://podnikanie.etrend.sk