Zabudnite na skromnosť!
Ženy sa často zdráhajú dávať ofenzívne najavo svoje schopnosti. Ich sklon k perfekcionizmu a zdržanlivosť sú často prekážkou na ceste k úspechu. Sú pritom dôležitým momentom v profesijnom živote väčšiny žien, z ktorého by sa mohli muži veľa naučiť.
Patríte tiež k ženám, ktoré čakajú na to, kým ich šéf jedného dňa sám príde na to, aké sú dobré? V extrémnych prípadoch na seba vôbec neupozorňujú, ale celý život čakajú, kedy sa konečne niečo stane. Mnohé sa sťažujú, nariekajú, diskutujú o tom, ako sú nadriadení nefér, väčšina číta horoskopy, ale žiadna skutočne nejedná. Naozaj si myslíte, že je to tá správna stratégia, ako sa dostať ďalej?
Naopak pre mužov je to najprirodzenejšia vec na svete, prezentovať seba samého a svoje schopnosti čo najlepšie. Možno aj z tohto dôvodu nie sú medzi predajcami ojazdených áut takmer žiadne ženy. Istotne aj vy poznáte veľa situácií, kedy nejde o nič iné, než sa dobre prezentovať. Spomínate si, ako ste boli po prvýkrát predstavená rodičom svojho partnera? Samozrejme, že ste sa im chceli zapáčiť a určite ste hneď nerozprávali o tom, že neviete vôbec variť a že žehlenie je tá posledná vec na svete, ktorou chcete tráviť svoj voľný čas.
Či už vám to je príjemné alebo nie, s takými situáciami sa jednoducho musíme vyrovnať a čo najlepšie ich zvládnuť, či už to je pri prijímacích pohovoroch, skúškach alebo obchodných schôdzkach. To isté platí aj pre prezentácie či kontakt s médiami. V podstate zakaždým, keď chceme ostatných presvedčiť o našich cieľoch. Všetky takéto stretnutia sú vynikajúcou šancou, ako urobiť sama sebe reklamu. Iste si nemyslíte, že je na trhu produkt, ktorý by mohol na reklamu celkom rezignovať.
Ako sa prezentovať na trhu?
Ak sa chcete úspešne prezentovať na trhu práce (a trh práce podlieha rovnakým zákonitostiam ako iné), ide predovšetkým o to, odložiť obvyklú ženskú skromnosť a naučiť sa prezentovať svoju osobnosť. Samozrejme, že by ste nemali začať podvádzať, klamať, alebo rozprávať nezmysly o veľkých činoch, ktoré ste vykonali. Takéto chovanie sa v dlhodobom horizonte nikdy nevyplatí. Ale buďte hrdá na svoje úspechy. Dobré pracovné výsledky a schopnosti by ste mali zverejniť "reklamnou kampaňou". Keď bude vaša osoba spojovaná s kompetenciou, vždy budete mať pre vyjednávanie lepšiu pozíciu.
Vlastná reklamná kampaň začína už pri dôležitom slove v živote každého človeka - vlastnom mene. Meno má pri pôsobení na iných ľudí neobyčajne veľký význam, pretože meno je vždy aj vašou produktovou značkou. Veľké firmy investujú do svojej dobrej povesti celý majetok. Ako si ceníte svoju povesť vy? Čo pre vás znamená vaše dobré meno? Nikdy nezabúdajte, že vaša dobrá povesť, vaše meno, rozhoduje o tom, koľko budete zarábať a nie vaše odborné znalosti a schopnosti. Ako každý produkt na trhu, nežijete ani vy primárne zo svojich schopností a vlastností, ale zo svojho dobrého mena. Ide teda o to, zostať neustále aktívna, neustále na ťahu.
Nemusí to byť ani príliš časovo náročné, jednoducho hovorte s ľuďmi, pochváľte šéfa, nadväzujte nové kontakty, referujte o svojich výsledkoch, buďte ku každému zdvorilá. Môžete písať aj krátke články do odbornej či firemnej tlače alebo akokoľvek inak sa angažovať.
Snažte sa získať čo možno najviac pozitívnej pozornosti. Ľudia vás musia poznať. Uľahčíte si to tým, že si urobíte dobré meno, začnete teda vlastnou reklamou. Veľmi dôležitá je tiež pamäť na mená. Pokiaľ si nedokážete mená zapamätať, zapíšte si ich. To platí nielen v profesijnom, ale aj aj v súkromnom živote. Vždy dosiahnete viac, keď ľudí vo svojom okolí oslovíte menom. Pokiaľ pri predstavení meno prepočujete, spýtajte sa naň znovu. Koniec koncov, je pre všetkých príjemnejšie, byť oslovovaný menom, než zostať bezmennou súčasťou davu.
Dokonalosť prebúdza agresiu
Mnohé ženy by to tak určite neformulovali, ale túžia po dokonalosti. Keď pracujú na nejakej úlohe, majú strach odovzdať výsledok, pokiaľ samé nemajú pocit, že všetko je naozaj tak dobré, ako je to len možné. Čo keby šéf pochyboval o svojej sekretárke, keď zistí, že pred odovzdaním podkladov nečítala jeho myšlienky, aby zistila, či by mohol potrebovať ešte niečo ďalšie? Niečo vám to pripomína? Tiež máte občas pocit, že sa strápnite, pretože vám čosi stále hovorí, že ste na niečo dôležité zabudli, že šlo niečo urobiť lepšie? Väčšina žien má sklon k tomu, klásť na seba príliš veľké nároky a snažia sa byť perfektné vo všetkom, čo robia. Kvôli tomu sú k sebe niekedy až príliš kritické, v mnohých prípadoch kritickejšie než k ostatným. To im potom bráni s nadšením prevziať a následne odovzdať úlohu či projekt. Kto naozaj túži po úspechu, potrebuje odvahu riskovať, teda aj odvahu k nedokonalosti a chybám.
Dopracovať sa k takejto odvahe nie je vôbec tak ťažké, ako by sa mohlo zdať. Vychádzajme napr. z toho, že vo vašom okolí je niekto skutočným príkladom vzorného a dokonalého človeka. Napríklad vaša susedka, vzor neuveriteľnej výkonnosti, nikdy sa s ostatnými neháda, dokonale vedená domácnosť, skvelá kariéra, dobre vychované deti. Najlepšia matka na svete a k tomu ešte perfektná manželka, neustále v dobrej nálade a veselá. A, na to nezabudnite, to všetko stále, bez prestania, rok za rokom.
Najprv premýšľate, aký problém sa za tým naozaj skrýva, ale pokiaľ by ste skutočne mali takú susedku, ako by ste s ňou vychádzali? Bola by vám sympatická? Skutočne? A aké by to bolo, pracovať s niekým tak dokonalým? Alebo ho mať za šéfa? Dokonalosť prebúdza agresivitu. Ľudia, ktorí sa zdajú byť príliš dokonalí, nie sú sympatickí. Okrem toho vieme, že skutočne dokonalí ľudia neexistujú. Vyhýbame sa strnulým perfekcionistom bez štipky humoru práve preto, že nám pripomínajú našu vlastnú nedokonalosť. Pripadáme si pri nich menejcenní a snažíme sa neprísť s nimi vôbec do kontaktu. Väčšinou sa nám ani nechce s nimi hovoriť.
Zabudnite na to, že by ste chceli byť dokonalá, a zvlášť na pracovisku. Namiesto toho, aby ste premýšľali o tom, čo vašej práci ešte chýba, čo ste mohli prehliadnuť, sústreďte sa na to, urobiť prácu dobre, nie dokonale.
Mnoho mužov práve preto tak rado spolupracuje so ženami. Môžu sa na nich totiž spoľahnúť, že sa postarajú o všetky dôležité detaily, zatiaľ čo oni sa môžu venovať veľkému (zjednodušenému) plánu. On iba vie, že v stredu musí do Londýna, ona je zodpovedná za všetko ostatné: letenku, rezerváciu hotelu, výmenu peňazí, termíny schôdzok, podklady na prezentácie. Bez nej by bol stratený a ona je tá neuznaná hrdinka. Jemu sa dostane uznania, jej práca. Skôr či neskôr musíte nájsť odvahu urobiť ďalší krok a nechať ostatných pracovať pre vás. Ak budete dokonalá, nikdy nebudete povýšená.
Dovoľte si malé chyby a spoľahnite sa na to, že vaše okolie tieto chybičky a neistoty bude tolerovať. Chyby vás totiž robia človekom, a preto aj sympatickejším. Kto nechce sprostredkovať dojem dokonalosti vo všetkých oblastiach, bude oveľa viac chválený. Väčšinou nie sú ľudia, ktorí sa snažia pôsobiť dokonalo, tými najobľúbenejšími spolupracovníkmi. Pre dobrú atmosféru v pracovnom kolektíve môže taký človek pôsobiť priam rušivo.
Predovšetkým ženy v manažérskych pozíciách sa snažia vždy vzbudiť dojem, že v ich oddelení všetko funguje na 100%. Tento tlak pôsobí negatívne na atmosféru a brzdí produktivitu práce. Nadriadený či kolega, ktorý nemá problém priznať otvorene chyby a smiať sa im, pôsobí omnoho sympatickejšie a tak podstatne zlepšuje klímu vo firme. Zo zamestnancov dostanete vždy to najlepšie, keď im sprostredkujete pocit, že si ich vážite, oceňujete ich prístup a je ľudské, že sa občas niečo nepodarí.
Uvedomte si vlastné schopnosti
Ako si ceníte sama seba? Hovoríte rada o svojich úspechoch? Chváliť sa nie je práve vaša parketa, však? Ženy všeobecne inklinujú k tomu, premýšľať o svojich nedostatkoch a neznalostiach, než rozprávať o tom, čo dokázali a prezentovať svoje schopnosti. Skúste si napr. napísať, čo pozitívne sa o vás dá povedať, aj keby to boli len maličké profesijné úspechy. Muži naopak dokážu aj maličkosti zabaliť tak, že pôsobia ako veľké víťazstvo.
Hlavná myšlienka: Byť nielen pyšná na svoj úspech, ale tiež vedieť o ňom hovoriť, to je niečo, čo sa musí väčšina žien ešte naučiť. Samozrejme, že by ste sa nemali začať vychvaľovať, ale väčšina žien je tak sebakritických, že im neuškodí, keď sa rozpamätajú aj na svoje kladné stránky.
Už filozof Immnauel Kant povedal: "vec o sebe neexistuje." Všetko, čo prežívame a vnímame, prispôsobuje náš mozog už existujúcemu obrazu sveta. Sociobiológovia tvrdia, že mozog nie je orgán, ktorý by slúžil k sebapoznaniu, ale je naprogramovaný pudom sebazáchovy. Ako sa z toho môžeme poučiť? Ak chceme úspešne prežiť, je nevyhnutné si občas niečo nahovárať...